Toto v istom zmysle postihlo nielen vysoke skolstvo, ale skolstvo ako celok. Zaciatkom 90. rokov odisla odtial prva vlna ucitelov a asi po 12-15 rokoch (t.j zhruba doba za ktoru ziak skonci zakladnu a strednu skolu) nastal u nas na odbore skok v pripravenosti studentov smerom dolu. Jedno z vysvetleni je, ze to su ti, co mali celkovo menej kvalitnu pripravu na nizsich stupnoch.

Ked som bol v Linzi, tak som dost hrdo hovoril, ze u nas je pripravenost studentov zo strednych skol dost vysoka.
Hned po navrate som dostal facku. Ten skok nadol sa dal lahko vidiet.

Na druhej strane, lakadiel okolo cloveka, ktore ponukaju lahsiu vidinu prezitia, je tolko, ze aj clovek so silnejsou volou ma co robit, aby odolal. Ak sa ku tomu pridaju aj realne problemy s zivenim rodiny, byvanim alebo nebodaj nejaka necakana osobna katastrofa, tak sa z isteho pohladu vobec necudujem, ze cast ucitelov/studentov jednoducho ide cestou mensieho odporu.

Globalne hladisko, resp. vizia dlhodobejsieho charakteru chyba. Jednak preto, ze volebne obdobie trva 4 roky a jednak, ze ziadna osobnost, ale ani institucia s podobnou viziou neprisla, aspon som nic nezachytil. Odkedy padla vizia so ZSSR na vecne casy a nikdy inak, tak dlhodobejsie vizie su uzkoprofilovy tovar.

— udia vo vede a vysokom íkolstve sa v z ísade daj rozdeli Ň na 3 hlavn ř skupiny: 1/ Fanatici, ktor ch ve— mi ni—ĺ in ř ako veda nezauj §ma a m u si dovoli Ň robi Ň len vedu (obvykle nie ve— mi ob— ben § pedag govia s ve— k m po—ĺtom publik íci §), 2/ Obetavci, ktor § sleduj idealistick ř “vy í íie ciele” a m u si dovoli Ň tieto ciele sledova Ň (obvykle ob— ben § pedag govia s men í §m po—ĺtom publik íci §) a 3/ T §, ktor § by neboli schopn § robi Ň poriadne ani nijak in pr ícu (obvykle neob— ben pedag govia s takmer iadnym kvalitn m vedeck m v stupom).

Bohu ia— , s rast cimi finan—ĺn mi n írokmi na oby—ĺajn ř pre itie a pr §padn ř z íkladn ř zabezpe—ĺenie rodiny v razne kles í po—ĺet — ud § v prv ch dvoch skupin ích (odch ídzaj do praxe a do zahrani—ĺia). Vysok ř íkolstvo u n ís samozrejme nezanikne, len v ěom bud postupne —ĺ §m —Áalej t m viac prevl ída Ň — udia z 3. skupiny. V born í perspekt §va!

Mal som na mysli skor ludi, ktori sa tomu intenzivne venovali. No a na Teba plati, ze zavisi od odboru. Algebraicka topologia nepatri zrovna k lahkym castiam matematiky.

Inac cely post sedi ako rit na serbel. Napriklad taky moj skolitel… to je obdivuhodny zapalenec.