1. dostať sa k projektovej podpore je zaťažené hŕbou administratívnej práce s veľmi neistým výsledkom. Na jej zvládnutie treba energiu, ktorá by sa vhodnejšie dala spotrebovať na odborné aktivity.

2. administratíva v rámci univerzity začína dominovať nad obsahom – na trojdňovú domácu konferenciu treba vypísať dvakrát zhruba to isté, z toho raz pred a raz po konferencii a ešte aspoň tri podpisy a kópiu článku (fyzickú) do knižnice; mnohé oznamy administratívneho charakteru ešte stále nechodia elektronicky, ale tlačeným papierom (Donald Knuth prestal používať e-mail v každodennom styku začiatkom 90. rokov minulého storočia…)

3. máme “účtovný systém” SOFIA, ktorý podporuje paralelné účtovníctvo, inak neviete o peniazoch na svojich grantoch veľa

4. máme “systém” spravovania štúdijnej agendy AIS2, ktorý nahrádza facebook: ľudia tam trávia pomerne veľa neproduktívneho času najmä klikaním na jednu, neustále sa opakujúcu ikonu

5. spoločenská objednávka tém širšej publicity sa týka najmä celebrít a ich života po celebritnom živote; väčší záujem o nové poznatky z výskumu resp. rozširovanie si obzorov nie je

6. sedíme v polorozpadnutej budove na polorozpadnutých stoličkách s nábytkom, ktorý už pred dvadsiatimi rokmi mal dvadsať rokov; pred desiatimi rokmi by som WC na fakulte odporučil len otrlému človeku; dodnes si papier treba odtrhnúť v predsieni; občas spadne balkón, omietka, občas sa objaví podmytá budova, či plávajúca socha…

7. no a byť v prvej päťstovke s univerzitami s podporou rádovo vyššou v oblasti administratívy, financovania a spoločenského záujmu, by znamenalo, že všetky vyššie uvedené skutočnosti sa nám už podarilo vyriešiť a máme čas na činnosť opísanú v pracovnej zmluve.

P.S. nespomenul som cca. desiatky ďalších závažných problémov od bzučiacich lámp v miestnostiach až po paralelizmus v našich prednáškach, neustále akreditácie s dosahom rozmerov komára na doterajší beh.