PROMO CD

Novinky z minulosti

1291 Bratislava dostala mestské práva!!!

Ondrej III dal Bratislave mestské výsady 2. decembra 1291. Mesto sa stalo autonómnou správnou jednotkou v uhorskej administratíve. Najvýznamnejšie privilégiá zahŕňajú politické, súdne a trhové právomoci.

2004 Virtual Heart of Central Europe On-line!!!

Dlho očakávaná digitálna udalosť sa stala realitou. Virtuálne srdce strednej Európy začalo biť. Projekt v rámci programu Culture 2000 Európskej Komisie uskutočnili výskumné tímy v mestách Graz, Praha, Maribor a Bratislava. Navštívte www.VHCE.info. Point and click!

1467 Prvý let na svete

Profesor Johann Mueller Regiomontanus (1436-1476) demonštroval prvý mechanický lietajúci stroj. Jeho mechanický orol mával krídlami viac ako 400 metrov pred budovou Academia Istropolitana.

1811 Hrad horí!!!

Veľký oheň zničil v Bratislave hrad.

~1600. Prvé slobodné voľby v strednej Európe.

Kvôli etnickej zmiešanosti volia členov mestskej rady všetci voliči, všetci Bratislavčania.

1944 Bombardovali Apolku.

Bombardéry US Air Foirce zbombardovali najväčšiu bratislavskú fabriku – rafinériu Apollo.

1805 Bratislavský mier.

S poverením Napoleona Bonaparte, Maurice Talleyrand – Périgord podpísal v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca mierovú zmluvu (26. decembra 1805).

Prvý taxík.

Pojem taxík vznikol medzi Bratislavou a Viedňou. Spoločnosť na prenájom fiakrov patrila rodine Taxis. Vziať si taxi bolo preto skrátené úslovie medzi Viedenčanmi a Bratislavčanmi.

1526, 1939, 1993 Hlavné mesto Bratislava.

1526 – Bratislava sa stala hlavným mestom Uhorska kvôli tureckej expanzii. 1939 – Bratislava sa stala hlavným mestom vojnového Slovenska kvôli Hitlerovej agresii proti Česko-Slovensku. 1993 – Bratislava sa stala hlavným mestom prvého demokatického štátu v našej histórii – Slovenskej republiky. Prekvapuje na tom, že kvôli tomu nikdy nebola vojna a geopolitické rozhodnutia sa zakaždým prijali mimo Slovenska.

1919 Bratislavská záhada.

33 minút po prelete Dunaja spadlo pri Bratislave lietadlo a nikto neprežil. Dnes má jedna z obetí, spoluzakladateľ nezávislého Česko-Slovenska monumentálny pamätník na Bradle. Bol živou legendou - astronóm, pilot, francúzsky generál, veliteľ česko-slovenských légií, ktoré ovládalí celú Sibír koncom prvej svetovej vojny… Slávne meno Milan Rastislav Štefánik nesie letisko, planétka č. 4573, námestie v Paríži, slovenský kozmický výskumný program, vojenská letecká akadémia... Jeho podobizeň ozdobuje najvyššiu slovenskú bankovku a radošinci mu teraz venovali najnovšiu hru Generál. Na druhej strane, pokusy o objasnenie jeho smrti sú – ako v prípade smrti Johna F. Kennedyho – dodnes kontroverzné.

1918 - 1989. Bratislava – priveľa osloboditeľov.

Na Slovensko v 20. storočí zaútočili aspoň 8-krát (maďarské, české, poľské, nemecké, ruské a medzinárodné komunistické sily) a Bratislavu oslobodili prinajmenšom 5-krát… z maďarského útlaku (1918), zo slovenských rúk českými silami (9. marec 1939), spod českej nadvlády nacistickou agresiou (1939), spod Hitlera (1945), z rúk dubčekovcov-reformistov (socializmus s ľudskou tvárou, 1968) a napokon spod ruskej okupácie (1989).

1923 Albert Einstein prišiel študovať.

Myšlienky v korešpondencii astronóma menom Franz Xaver Zach (1754 Bratislava – 1832 Paris) pritiahli Alberta Einsteina k štúdiu v mestskom archíve. Mimochodom, Einstein si vysoko cenil svojho profesora Aurela Stodolu (1859 L. Mikulas – 1942 Zurich).

1911 Davové ovácie pre Edisona.

Vynálezca žiarovky prišiel navštíviť Bratislavu a Vysoké Tatry. Kvôli biednym cestám však výlet do Tatier zrušil. Davy ctiteľov ho dennodenne očakávali pri hoteli Carlton.

1972 Siedmy most sveta.

Most SNP alebo Nový most zaradili do svetového zoznamu mostov špeciálnej konštrukcie ako číslo 7.

Pol milióna klobúkov za rok.

Bratislava sa v 19. storočí preslávila výrobou klobúkov.

1960 Slavín.

Otvorili pamätník Červenej armáde a socha krasnoarmejca od A. Trizuliaka na vysokom pilieri sa stala jednou z dominánt Bratislavy. Na druhej strane, aby Slavín čím viac vynikol, zrúcali vežu kostola na Kalvárii a pilier neďalekého pamätníka obetiam 1. svetovej vojny.

1990 Mederly Hills.

Prvý slovenský internetový časopis na Univerzite Komenského vedie Ľudmila Moravčíková. Peter Mederly bol dekanom fakulty, ktorej adresa - Mlynská dolina – označuje v skutočnosti návršie…

Prix de Musique Folklorique.

Na Slovensku sa dodnes zachoval živý folklór a Slovenský rozhlas sa stal organizátorom prominentného rozhlasového festivalu.

1750 Prvý reaktívny pohon v Slávičom údolí.

Segnerovo koleso sa dnes považuje za historicky prvý prototyp reaktívneho pohonu. Na potoku v Slávičom údolí študoval fyzik Andrej Segner správanie sa kvapalín. Jeho meno nesie aj jeden z mesačných kráterov. Na dunajskom nábreží stojí jeho pomník a jedna z historických budov sa dodnes volá Segnerova kúria.

1862 V Bratislave sa narodil nositeľ Nobelovej ceny.

Philippe Eduard Anton Lenard (1862-1947) získal cenu za fyziku roku 1905 za objav katódových lúčov. Jeho výsledky a vylepšená katódová trubica, ktorú dal N. K. Roentgenovi napomohli objavu RTG-lúčov (1894). Lenard odmietol teóriu Alberta Einsteina a obdivoval Adolfa Hitlera. Jeho antisemitská kniha Deutsche Physik (1936) podporuje ideológiu národného socializmu.

1465 Academia Istropolitana.

Podľa vzoru univerzity v Bologni založili 19. mája 1465 v Bratislave novú akadémiu. Odvtedy sa datuje tradícia Bratislavy ako akademického mesta. Historická budova Academie Istropolitany dnes slúži VŠMU a je národnou kultúrnou pamiatkou. Dodnes sa na akademických slávnostiach ctí latinčina, spieva sa Gaudeamus igitur a používajú sa slávnostné stredoveké kostýmy.

1971 Majster sveta Ondrej Nepela.

Mimoriadne nadaný a tvorivý krasokorčuliar Ondrej Nepela (1951 Bratislava – 1989) opakovane na majstrovstvách sveta získal zlato: 1971 Lyon, 1972 Bratislava a 1973 Calgary. Neskôr pôsobil v profesionálnej show Holidays on Ice. Podľa neho sa volá Zimný štadión Ondreja Nepelu.

1884 Štvrté mesto osvetlené žiarovkami.

Dnešnú Krížnu ulicu osvetľovalo 85 žiaroviek, napájaných energiou z neďalekého mlyna. Tým sa Bratislava stala štvrtým mestom na svete s verejným elektrickým osvetlením.

1973? alebo 1984?

Patavedecký Seminár. Prvého apríla v niektorom z týchto rokov vznikol na Univerzite Komenského seminár o mysliteľných objektoch. Jedným z prvých bola kocka v tvare L.

1939 Adolf Hitler zasahuje proti českému levovi.

„Der boehmische Kater musst weg!“ – rozkázal Vodca Tretej ríše. „Ten český kocúr“ bol v skutočnosti lev na stĺpe pred Slovenským národným múzeom. Na Hitlerov príkaz pomník zbúrali, čím sa český lev zaradil k Márii Terézii a neskôr k nim pribudol Milan Rastislav Štefánik a Stalin s Leninom. V búraní pomníkov má Bratislava možno najbohatšiu históriu na svete.

1797 Prešporský Robinson.

Karl Jetting (1730-1790) sa narodil a zomrel vo vnútrozemskej Bratislave, no reliéf na jeho náhrobku znázorňuje morskú plachetnicu. Prezývali ho “Prešporský Robinson“. Jeho životný príbeh prvý raz vyšiel vo Viedni 1797. Pracoval pre britskú vládu a jeho pamäti opisujú jeho život, zajatie v otroctve a tie isté situácie ako v slávnom románe Robinson Crusoe. Jeho osudy inšpirovali autorov vo všetkých troch jazykoch, ktoré poznala Bratislava-Pressburg-Poszony – slovenčina, nemčina i maďarčina.

2003. Dva návraty Franza Liszta do Bratislavy.

Najnovšia kniha Miroslava Demka “Franz Liszt, Compositeur Slovaque”, ktorá vyšla v Lausanne 2003, študuje rozsiahlu osobnú korešpondenciu svetoznámeho slovenského skladateľa, ktorý nehovoril po maďarsky. Jeden z prvých klavírnych koncertov 9-ročného virtuóza sa konal v Bratislave 26. novembra 1820. Búrlivé ovácie pre “najväčšieho klaviristu 19. storočia” viedli ku zbierke bohatých šľachticov na jeho šúdiá vo Viedni. (Jeho dcéra Cosima sa vydala za Richarda Wagnera a mnoho rokov viedla Bayreuth Festival.) Rodák z Reidingu F. Liszt (1811-1886 Bayreuth) často vyjadroval svoj vrúcny vzťah k Pressburgu-Bratislave. Názov jednej z jeho kompozícií, Totentanz, sa chybne prekladá ako Tanec mŕtvych. Je to Slovenský tanec (Toth bola prezývka Nemaďarov). Frankofónny Liszt sám seba predstavoval ako Hongroise-Uhor, čo sa líši od (etnického) Maďara. Akokoľvek bolo toto rozlišovanie (uhorský štátny príslušník nemaďarského pôvodu) významné v minulosti, nemožno ho adekvátne preložiť hoci do angličtiny. Liszt navštívil Bratislavu 15-krát a viaceré jeho slávne diela tu mali premiéru, dokonca ich sám dirigoval. V Bratislave sú dve sochy Franza Liszta (pri Dóme sv. Martina a na budove opery Slovenského národného divadla, re-inštalované roku 2003).

1783 Franz Xaver Messerschmidt.

Svetoznámy sochár (1736-1783) zomrel v Bratislave, kde dlho žil a tvoril. Okrem klasických portrétov cisárovnej Márie Terézie a iných prominentov väčšina z jeho 67 tzv. charakterových hláv predstavuje extrémne výrazy tváre. Jeho metóda súčasne zjednodušuje model a zdôrazňuje hlbšiu charakterizáciu.

2000 Gerulata.

Vykopávky Limes Romanus do zoznamu svetového kultorneho dedičstva nominovali spoločne Rakúsko, Maďarsko a Slovensko.

2003 BIB.

Bienále ilustrácií Bratislava je festival ilustrácií detských kníh. V poradí 19. výstava a prestížna súťaž o Zlaté jablko prilákala do Bratislavy svetovú ilustrátorskú elitu.

1537 Paracelsus v Bratislave.

Theophrastus Philippus Bombastus Paracelsus von Hohenheim (1493-1541) bol svojho času tajomným vedcom na pomedzí medicíny, chémie a filozofie. Do Bratislavy prišiel predviesť niektoré zo svojich postupov. Založil nový smer v medicíne a chémii menom chemiatria (iatrochémia), ktorá sa široko používala v 16. a 17. storočí. Jeho pobyt pripomína pamätná tabuľa na Primaciálnom námestí.

2002 Najcitovanejší slovenský vedec.

Prof. Vladimir Bužek sa po získaní viacerých národných i medzinárodných ocenení stal na prahu nového tisícročia najcitovanejším slovenským vedcom. Vedie Center of Excellence in Quantum Computing na Slovenskej akadémii vied a jeho myšlienky sa v špičkových vedeckých časopisoch citujú prakticky každodenne.

2000 Encyclopaedia Beliana.

Matej Bel (1684 Očová - 1749 Bratislava) bol prvým encyclopedistom v strednej Európe a najslávnejším vedcom Uhorska, členom najváženejších akadémií ako Royal Society. Vo veľmi vplyvných latinských textoch študoval krajinu, históriu a ľudí. Od neho pochádza zásadná obrana staroslovienskej tradície a schopnosti Slovákov pracovať a podnikať (niektorí autori ich nazývali Angličanmi Uhorska). Jeho znamenité dielo Notitia Hungariae Novae Historico Geographica, odmenené aj význačnou cenou priamo od pápeža, slúžili ako referenčná kniha pre mnohé generácie. Preto sa najnovší encyklopedický projekt Slovenskej akadémie vied nazýva Encyclopaedia Beliana. Prvý diel vyšiel roku 2001. Mimochodom, Matej Bel objasňoval latinský názov Bratislavy – Posonium - od rímskeho vojvodcu Pisona.

1734 Johann Wolfgang Kempelen

(1734 Bratislava – 1804 Viedeň) zostrojil vodovod pre Bratislavský hrad, syntetizátor hlasu, písací stroj pre slepých a dodnes neobjasnený šachový automat. Jeho funkčný syntetizátor hlasu vystavuje Boston Museum of Computers.



Pramene

Projekt MDPT 456/131/2005

Copyright © 2007