Pri krbe

Dnes sme boli s Jankou v novej budove SND na predstavení súboru Shen Yun. Väčšina vystúpení čínskych umelcov bolo pekných. Tanečné, baletné, hudobné a samozrejme kombinované. Pestré, sýte farby, na aké sme zvyknutí z obrázkov čínskych historických budov a obrázkov starej číny. Orchester a netradičná hudba, akási kompozícia toho, čo si človek predstavuje pod čínskou hudbou šmrncnutá našou harmóniou, vytvorili naozaj dobrú atmosféru.

Nemohol som sa ale ubrániť pocitu náborovej akcie hnutia Falun Gong, ktoré to organizovalo. V priebehu predstavenia spievali profesionálni speváci čínske árie, ktorých slovenský preklad sme mohli vidieť na plátne za javiskom. Boli to piesne, ktoré opisovali svet ako smutný a ťažký na život, v ktorom nevieme, čo sme, načo sme apod. Riešením z tohoto stavu je … Dafa. Hm…ok, prečo nie.

Dorazila ma predposledná scénka ako vystrihnutá z pionierskych časopisov z detstva resp. aké som neskôr videl v knihách z päťdesiatych rokov určených pre mladých zväzákov. Samozrejme “dobrí” a “zlí” sa líšia. Predstavme si všetky vekové kategórie na javisku zastúpené pármi. V strede je mamička s malým dievčatkom, ktoré sa k nej túli a v ruke má modrý transparent so znakmi troch základných princípov hnutia – pravdivosť, súcit a znášanlivosť, ktorý pozvoľna počas tanca rozvinie. Dôjdu traja policajti, na chrbte majú prišité červené kosáky a kladivá. Roztrhnú od seba mamku s dievčatkom, väčšiu zbijú a menšiu oberú o transparent. Nastane mela a všetci sa vzoprú proti týmto trom a vyženú ich. Na piedestál vystúpia mamka a dievčatko s rozprestretým transparentom. Všetci sa na nich pozerajú s úctou a natiahnutými rukami k nim.

Je to scéna, s ktorou sa ťažko dá nesúhlasiť. Ale akási pachuť zostáva.

Takže celkový pocit z predstavenia mi prebila táto náborovka, hoci jednotlivé scénky, až na výnimky sa mi páčili.