Začínam si myslieť, že za feudalizmu sa mali ľudia pri platení daní lepšie. Zaplatili desiatok a bolo po daniach aj zdravotnom zúčtovani (rozumej “dani za zdravie”). Dnes platíme zhruba polovicu (spolu so zamestnávateľom) a ešte máme k tomu aj buzeráciu s vypĺňaním ukážkovo neprehľadných tlačív (hlavne tých zdravotných), plných divných slov ako “samoplatiteľ”, “komplementár”, “v.o.s.” ai. Zaviedol by som kategóriu daňovníkov-desiatkárov, ktorí sčítajú svoje príjmy za posledný rok, vynásobia súčet vhodným koeficientom a pošlú na účet daňovému úradu to, čo ešte neposlali. A kto chce, a stoji mu to za stratený čas, nech sa baví s vypĺňaním zložitejších formulárov za cenu zisku dalších eur.

Dovolím si reprodukovať známu baladu, vzhľadom na to, že tvrdenie budem najbližšie potrebovať na prednáške. Takže na začiatok tóny svitu luny (od Debussyho pre pamätníkov) a nedeľná chvíľka poézie môže začať.

Heinrich von Boole-Karajan

Balada o vete Rolleovej

Túto vetu – závažnú, no krátku
nechal nám pán Rolle na pamiatku.
Každému z vás iste cestu skríži
(Neubrunn, Vencko: skriptá z analýzy).
V tej vete je skrytá vôňa kvetov.
Dovoľte mi zblížiť vás s tou vetou.

Predpoklady – tie su vskutku malé:
spojitosť na celom intervale
no a vnútri, vlastnosť to nie nová
funkciu f možno derivovať.
Na okrajoch potom už len stačí
ak sa “f(a)” “f(b)” rovnať ráči.

Keď už spĺňa tieto predpoklady,
funkcia f máva veľké klady
kdesi v (a,b) bod c sa už kľuje
f ` sa v céčku vynuluje.

Snáď stratíme ešte dve-tri slová
o tom, ako vetu dokazovať:
ak f žije medzi konštantami
urobte si, prosím, dôkaz sami.
No a ak je nekonštantne pestré
celkom iste nadobúda extrém.
Zvyšok úvah, nie je ich tak veľa
nechame na prácu čitateľa.

Je to iste pocta poézie,
že pán Rolle oddnes v básňach žije.
Zato, prosím, priateľ slovesnosti
neuberaj vetám na presnosti.
To, čo básnik do obrazov snuje
matematik presne sformuluje.

(Doplnené a opravené: autorom balady je Ivan Kupka.)

Na rozhlasovej stanici Devín moderator začal svoj príspevok slovami: “Nielen čas beží ale aj roky.”

Plešina je dialektická transformácia hlavy na zadok. Najskôr formou a potom obsahom.